Príjemné
spomienky
Na stavebnej priemyslovke sa nám spoločnými silami podarilo vytvoriť
a sformovať kompaktný kolektív učiteľov, vychovávateľov i nepedagogických
pracovníkov, v ktorom si všetci veľmi dobre rozumeli nielen v oblasti
pracovnej, ale – vďaka početným spoločenským a športovým akciám – i
mimopracovne.
Predovšetkým
tento výborný kolektív - spolu s obdobím počiatočného dynamického
rozvoja školy, kedy takmer každý deň prinášal niečo nové – je dôvodom,
prečo obdobie, kedy som pôsobil na „stavebnej“, považujem za moje najkrajšie,
ku ktorému sa i v spomienkach často rád vraciam.
Aspoň jedna z nich:
Práve prebiehala výstavba ľavého krídla školy. Spoločne s Bohumilom
Moravčíkom sme z chodby pred riaditeľňou pozorovali partiu murárov,
ako na prvom poschodí stavajú stenu medzi učebňami a chodbou,
ukončenou kabinetom. Napadlo nám, že keby sme oželeli
kabinet, ktorých sme mali
dostatok, a dali rozobrať časť už postavenej steny, vznikol by vhodný
priestor pre veľkú odbornú učebňu.
Dohodli sme sa okamžite.
Riaditeľ pozval murárov na pohárik vína a ja som zorganizoval potrebnú
zmenu práve prebiehajúcej odbornej praxe žiakov. Prekvapených murárov po
ich návrate čakala na pracovisku miesto steny už iba kopa uložených,
od malty očistených kvádrov a priestor zväčšený na celú šírku
budovy.
Aj vďaka tejto úprave sme
o pár mesiacov mohli otvoriť vtedy najmodernejšiu školskú rysovňu na
Slovensku.
Ing.
Jaroslav Jaroš
riaditeľ
školy